AI bublina a dot-com: ako dlho trvalo zotavenie minule a čo z toho plynie dnes

Predstav si, že v marci 2000 kúpiš index technologických akcií Nasdaq. Na pôvodnú hodnotu sa dostaneš po pätnástich rokoch. Keby si kúpil široký index S&P 500, trvalo by to sedem. Obe čísla sú reálne a z nich vychádza celý tento článok.

Aktuálny AI boom sa často porovnáva s dot-com bublinou. Pozrel som sa, v čom sa tie dve situácie podobajú a v čom nie. Pri čísle, ktoré nepochádza z oficiálneho zdroja, to uvádzam.

Čo sa stalo po roku 2000

Nasdaq mal vrchol 10. marca 2000 na približne 5 049 bodoch. Dno prišlo v októbri 2002 pri 1 114 bodoch, čo je pokles o približne 78 %. Hodnota firiem na ňom klesla podľa bežne uvádzaných odhadov o približne 5 biliónov dolárov.

Široký index S&P 500 klesol menej, približne o 49 %.

Čísla sú nominálne, bez dividend a bez inflácie. Investor, ktorý dividendy reinvestoval, bol na S&P 500 späť v pluse o niečo skôr, približne v rokoch 2006 až 2007.

Pre mňa je z tejto tabuľky najdôležitejší rozdiel medzi riadkami. Kto držal jeden sektor, čakal dvakrát dlhšie než ten, kto držal celý trh.

V čom je dnes situácia podobná

Desať najväčších firiem tvorí podľa rôznych odhadov okolo 35 až 40 % indexu S&P 500. Na vrchole v roku 2000 to bola zhruba štvrtina. Presné číslo sa podľa zdroja a dátumu líši, over si ho priamo v dátach S&P Dow Jones Indices.

Shillerovo CAPE, teda cena akcií delená priemerným ziskom za desať rokov očistená o infláciu, sa v tomto roku pohybuje okolo 38 až 41. Vyššie bolo len v marci 2000, keď dosiahlo približne 44.

Microsoft, Alphabet, Amazon a Meta uvádzajú plánované kapitálové výdavky na rok 2026 spolu približne 700 miliárd dolárov. Je to asi o tri štvrtiny viac než vlani. Tržby tých istých firiem rastú podľa jednej analýzy v priemere okolo 15 %. Peniaze idú do dátových centier a čipov skôr, než sa ukáže, koľko za ne zákazníci zaplatia.

V čom je iná

Dnešní lídri zarábajú. Nvidia, Microsoft či Alphabet vykazujú vysoké zisky a voľný peňažný tok, kým veľa firiem z roku 2000 nemalo žiadne tržby.

Aj ocenenie technologického sektora je nižšie. Pomer ceny k očakávanému zisku sa uvádza okolo 30, v roku 2000 to bolo okolo 50.

Toto sú silné argumenty proti pohľadu, že ide o zopakovanie roku 2000. Bez nich by bol obraz jednostranný.

Dve veci, ktoré súvahy neukazujú

Pri hľadaní toho, čo môže ísť inak ako v roku 2000, mi ostali dve témy. Obe sa týkajú financovania, nie ziskov.

Kruhové financovanie

Dodávateľ investuje do zákazníka a zákazník mu za to kupuje produkty. Podľa verejných správ vložila Nvidia do spoločnosti OpenAI približne 30 miliárd dolárov v poslednom kole financovania, pričom pôvodne sa hovorilo o záväzku až do 100 miliárd.

Ďalší príklad je priamo v oficiálnych dokumentoch. Podľa správy Nvidie pre americký úrad SEC (formulár 8-K) z augusta 2026 spoločnosť ručí za výstavbu kampusu v Ohiu s kapacitou približne 4,25 gigawattu. Bude prenajatý spoločnosti OpenAI na 20 rokov a záruka je zastropovaná na 105 miliárd dolárov.

Tržby Nvidie z takého obchodu sú reálne. Otázka je, z čoho ich zákazník platí. Ak jeho príjmy nedobehnú výdavky, problém nemá jedna firma. Majú ho dodávateľ, prenajímateľ aj veriteľ naraz.

Dlh mimo súvahy

Dátové centrum často nepostaví samotná veľká technologická firma. Postaví a vlastní ho samostatná účelová spoločnosť, financovaná zo súkromných úverových fondov, poisťovní a penzijných fondov. Technologická firma si ho prenajíma na dlhé roky. Podľa účtovných pravidiel sa záväzok objaví v súvahe až po spustení prevádzky.

Rozsah odhaduje ratingová agentúra Moody's. Päť najväčších hyperscalerov malo na konci roka 2025 budúce nájomné záväzky za dátové centrá spolu približne 969 miliárd dolárov. Z toho približne 662 miliárd tvoria prenájmy, ktoré ešte nezačali, a preto nie sú v súvahe. Moody's ich považuje za implicitný dlh. Zároveň dodáva, že firmy záväzok nezakryli, len sa do súvahy ešte nedostal.

Štruktúru tohto financovania popisuje aj Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) v Quarterly Review z marca 2026. Metodiky sa medzi inštitúciami líšia, preto uvedené čísla navzájom nesčítavaj.

Čo by sa stalo, keby prepad prišiel dnes

Nikto nevie, či a kedy príde ďalší prepad. Vieme len, ako vyzeral ten posledný veľký. Preto som čísla z tabuľky vyššie priložil na konkrétnu sumu. Je to prepočet toho, čo sa už raz stalo, nie predpoveď.

Predstav si, že dnes máš v akciovom indexe 10 000 € a vývoj by sa zopakoval rovnako ako po marci 2000.

Graf ukazuje skutočné hodnoty indexov a scenár. Posledné zatváracie hodnoty z 9. októbra 2026 sú 7 811,54 bodu pri S&P 500 a 27 366,17 bodu pri Nasdaq Composite. Plná čiara je skutočnosť, prerušovaná čiara je prepočet podľa roku 2000. Keby sa pokles zopakoval rovnako, dno by prišlo približne v roku 2029, S&P 500 by sa na dnešnú úroveň vrátil okolo roku 2033 a Nasdaq okolo roku 2041.

Roky v grafe sú len prepočet toho, čo sa stalo po marci 2000, preložený na dnešné hodnoty. Nie sú to odhady, kedy sa trh obráti.

Takto by to prebiehalo:

1. Pád trvá dlho. Od vrcholu po dno to v rokoch 2000 až 2002 trvalo približne dva a pol roka, od marca 2000 do októbra 2002. Nebol to jeden zlý deň, dno prišlo až po vyše dvoch rokoch.
2. Na dne by si mal približne 5 100 € v S&P 500 alebo 2 200 € v Nasdaqe. Strata je zatiaľ na papieri. Skutočnou sa stane, ak v tej chvíli predáš.
3. Dno poznáš až spätne. V októbri 2002 to nikto nevedel. Dno sa ukáže až vtedy, keď sa index začne vracať.
4. Návrat chce väčší rast, než bol pokles. Po poklese o 49 % musí index vyrásť približne o 96 %, aby si bol na pôvodných 10 000 €. Po poklese o 78 % približne o 355 %. To je jeden z dôvodov, prečo sa S&P 500 vracal sedem rokov a Nasdaq pätnásť.
5. Medzitým život ide ďalej. Splátka, nájom a nečakané výdavky nečakajú, kým sa index vráti. Ak by si v čase prepadu potreboval peniaze z investície, predával by si za nízku cenu.

Preto sa pred investovaním oplatí mať finančnú rezervu mimo investícií. Zásada je rovnaká ako v závere tohto článku: peniaze, ktoré budeš potrebovať v najbližších rokoch, na akciách nepatria.

Môj názor

Toto je môj názor, nie fakt.

Pre mňa je najväčší rozdiel oproti roku 2000 ten, že riziko nesedí len v akciách. Časť je v úveroch, ktoré držia penzijné fondy a poisťovne. Ak sa tržby z AI oneskoria za výdavkami, môže sa to prejaviť aj v úverových podmienkach, nielen v cenách akcií.

Nevylučujem ani opačný vývoj. Zisky lídrov sú reálne a môže sa stať, že tržby dobehnú investície. Nikto nevie, ktorá z týchto možností nastane, a ja to tiež neviem.

Čo si z toho zobrať pre vlastné financie

Ak chceš vedieť, ako dlho môže čakanie stáť, pozri si cenu za čakanie pri zloženom úročení. A ak chceš prejsť zloženie svojho portfólia, môžeme sa na to pozrieť spolu pri krátkom stretnutí.

Zdroje

• Nasdaq Composite a S&P 500, historické denné hodnoty (S&P Dow Jones Indices, Nasdaq), vrátane zatváracích hodnôt z 9. októbra 2026 a mesačných hodnôt z rokov 2024 až 2026
• NVIDIA Corporation, formulár 8-K za 2. štvrťrok fiškálneho roka 2027, záruky k projektu v Ohiu (sec.gov)
• Moody's Ratings, analýza nájomných záväzkov hyperscalerov za dátové centrá, stav k 31. 12. 2025
• Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), Financing the AI infrastructure boom: on- and off-balance sheet borrowing, Quarterly Review, marec 2026 (bis.org)
• Výhľady kapitálových výdavkov Microsoftu, Alphabetu, Amazonu a Metu za rok 2026 podľa ich vlastných vyjadrení k výsledkom

Časté otázky

Súvisiace články

Prečo vŕtačky porazili iPhone: pasca spätného zrkadla a mýtus o hľadaní „ďalšieho Applu“ 1 000 dolárov v Home Depot urobilo viac ako v Apple. Prečo to neznamená, že máš hľadať ďalšieho víťaza, a čo o tom… Čítať → Tvorcov FIFA predali za 55 miliárd dolárov. Dlh za nákup nesplatia kupci, ale hráči Electronic Arts kúpili fondy za 55 miliárd dolárov, tretinu na dlh. Ako funguje pákový odkup, kto dlh spláca a čo si z… Čítať → Zložené úročenie: Prečo ťa jediný mesiac čakania stojí vyše 500 € Modelový výpočet: pri 50 € mesačne a 8 % ročne stojí odklad o jeden mesiac po 30 rokoch 547 €, odklad o rok 6 328 €… Čítať →

Všetky články v kategórii Investície →